Na prvý pohľad je úplne logické, že si najlepšie rozumieš sama. Vieš, kedy Ti je smutno. Vieš, kedy sa Ti niečo nechce. Vieš, čo sa Ti páči a čo sa mi nepáči. Vieš, keď Ťa niekto nahnevá. Vieš, keď Ti niekto ublíži. Vieš toho o sebe veľa.
A je toho toľko, čo o sebe nevieš. Nevieš, prečo si taká smutná, keď sa Ti nedarí. Veď život je taký, niekedy to ide, niekedy nie. A niektorí sa tým vôbec netrápia a len to hádžu za hlavu. Tak prečo Ťa to tak berie?
Nevieš, prečo si taká podráždená, keď Ti Tvoj muž láskyplne hovorí, čo by si mala robiť. Veď Ti chce dobre a často má pravdu. Tak prečo Ťa to tak štve?
Nevieš prečo sa cítiš ako blbec, keď Ti mama zase zašomre, že jej nemá kto ani pomôcť. Veď vieš, že máš kalendár nabitý na prasknutie a vždy sa snažíš jej vyhovieť. Tak prečo by si sa mala cítiť hlúpo?
Nevieš, prečo si stále nezačala svoj „veľký projekt“. Veď máš čo povedať. Čo si sa naučila, môže byť užitočné aj pre iných ľudí. Je dobré sa s tým podeliť. Tak čo Ti bráni?
Prečo máš stále tlak na šiji? Veď nie si v strese. Dobre, si, ale veď nie vždy.
Prečo zotrvávaš v práci, ktorá Ťa nebaví? Veď sú aj iné možnosti.
Prečo sa Ti zdá, že nemáš možnosť voľby? Veď vždy máme na výber.
Prečo sa bojíš niečo zmeniť? Veď to zatiaľ vždy dobre dopadlo.
Prečo niekedy kričíš na svoje dieťa? Veď Ti je to potom vždy ľúto a ospravedlňuješ sa.
Toľkokrát konáš tak, ako nechceš. Toľkokrát konáš nevedome. Toľkokrát máš pocit, akoby si to ani nebola Ty. Kto je tá, čo to všetko robí? Kto je tá, čo to všetko nerobí? A kto tu vlastne šéfuje?
Aj keď sa nám to často nepáči alebo to nepripúšťame, vidíme svet cez svoje vlastné obrazy, oblaky, filtre, vnútorné postavy a hlasy. Ak sa nemáme dobre, svet je temné a neprajné miesto. Objektívna realita sveta nemá žiadne hodnotenie, svet nie je dobrý alebo zlý. Svet len je.
Môžeme mať vplyv na to, aký svet žijeme? Vedome čistiť svoje filtre, vedome rozháňať oblaky vlastnej duše tak, aby sme lepšie porozumeli sebe a videli svet, situácie a ľudí objektívnejšie? Naše vnímanie a konanie je nevedome ovplyvňované tým, čo nevidíme. Preto najprv potrebujeme „vidieť“ tie naše oblaky a filtre. Potrebujeme sa ale na ne pozrieť zvonku. Objektívne, bez posudzovania, s porozumením. A potom si môžeš porozumieť, vidieť, ktorá Tvoja časť koná ako koná a prečo. Porozumieť si, čo je to čo práve potrebuješ.
Často hľadáš pomoc a podporu zvonku a často ju nedostávaš.
Väčšinou sme v tom sami, ale aj sami si vieme pomôcť, keď vieme ako na to. Ja používam psychofonetiku. Nerieši všetko, ale pomáha mi porozumieť samej sebe. Keď vidím, čo sa deje, viem s tým väčšinou niečo urobiť. Najdôležitejšie pre mňa je, že nie som nevedomá a bezbranná. Často sa mi nepáči čo vidím. Chcela by si poznať pravdu, aj keď by sa Ti možno nepáčila? Chce to odvahu, chce to vôľu, chce to odhodlanie. Ak už nastal ten čas…
Niečo z toho, čo o tom už viem, posúvam ďalej. Príď sa pozrieť na Kruh empatie alebo cyklus workshopov Sebaempatia.