Jeden z tých veselších pohľadov na to ako sa snažíme myslením a premýšľaním pochopiť naše emócie a city 🙂 Občas používame rozum tam kde máme použiť cit a emóciu tam, kde je potrebný intelekt. Dá sa to však upratať?
„Ak je niečo v duši, čo neviete vyriešiť, ale kontroluje vás to a filtruje vám to realitu a opakuje sa to až ste z toho chorí a unavení a chcete sa od toho oslobodiť, musíte to vidieť. Nemôžete sa zbaviť niečoho, čo nevidíte. Niekedy sa pýtame – ako si to mohol nevidieť? Ako si to mohol stále opakovať? Nemôžeme ale hovoriť človeku ako sa má pozerať na svoju dušu. Zo základnej, strednej, vysokej školy posielame do života ľudí bez základných nástrojov objektívneho „sebavidenia“. Preto musíme vzdelávanie doplniť.
Môžeme premýšľať o tom, čo sa deje, ale tu je blok. A dušu nemôžeme skúmať intelektuálne. Nemôžeme. Napríklad IT špecialisti, ak potrebujú vyriešiť problém, dajú ho na obrazovku, že? Asi nie je jediný problém so softwérom, s ktorým by ITčkár mohol pomôcť bez toho aby sa pozrel na obrazovku. Bez toho nemôže urobiť nič. Je jedno aký je zručný a šikovný, musí to vidieť. To čo vidí je asi niečo čomu ja nebudem rozumieť, ale on tomu rozumie, že? A od nás sa očakáva, že sa budeme rozvíjať bez akejkoľvek kapacity vidieť čo sa deje. A pre intelekt je zadanie preskúmať dušu rovnaké, ako pre psa chytiť si vlastný chvost. Viem, že je tam chvost, ak sa otočím dosť rýchlo na moment ho vidím, ale stále sa mi skryje. To robí intelekt s dušou, tuší ju, ale nevidí. Videli ste niekedy psa ako sa snaží chytiť vlastný chvost? Robia to. Je to smiešne ako sa snažia. Ale intelekt je produkt duše a dušu nemôže vidieť. Ak požiadame intelekt, aby videl dušu, je to ako keď požiadame list kvetu aby uvidel celú rastlinu.“
Yehuda Tagar