Buk lesný – BEECH – je spojený s duševnými kvalitami súcitu a tolerancie. V negatívnom stave človek reaguje malicherne, tvrdo a netolerantne.
Neoddávajme sa ilúziám, každý človek sa z času na čas dostane do tohto negatívneho stavu. Kto z nás ešte nikdy neodsúdil tvrdo čin niekoho druhého, aby potom zistil, že to bolo neprávom, pretože nepoznal všetky okolnosti a teda ich nebral na zreteľ?
V negatívnom stave má človek sklon posudzovať veci veľmi kriticky, podľa subjektívnych, často veľmi úzkej mierky. Ostatní ľudia sú posudzovaní podľa týchto prísnych kritérií a človek ich vnútorne odsúdi bez toho, aby sa vcítil do ich pozície alebo do ich pocitov.
„S človekom s týmto prízvukom nie je možné sa stýkať“ alebo „Len keď počujem ochranci prírody, to mi stačí“. Odsudzovanie je vybrúsené, kútiky úst sú stiahnuté dovnútra, skutočne, len málokedy je človek tak arogantný ako v tomto stave.
Ľahko snobský profesor Higgins z Pygmalionu, ktorý sa stavil, že prerobí samorastlú kvetinárku Elizu na foneticky precízne hovoriaci zázrak, je veselou variantou negatívneho stavu. Bez akejkoľvek skúsenosti a úplne bez pochopenia pre ženské city sa bezradne pýta svojho priateľa Pickeringa: „Prečo len nemôže byť žena ako muž?“ Nakoľko vlastné city úplne potlačil, nemôže mať pochopenie ani pre situáciu Elizy a len ju svojou iróniou uráža.
Karikatúrou negatívneho stavu je aj obraz prísnej učiteľky, ktorá vzpriamená, v šedom obleku pedantne vyžaduje bezpodmienečný poriadok, presnosť a disciplínu, a pritom úplne zabudla, že si všetci ľudia nenesú na svet rovnaké nadanie a ani nemajú všetci rovnaké štartovacie sociálne podmienky.
Na negatívny stav platí porekadlo „Človek vidí triesku v oku druhého, ale brvno vo vlastnom nevidí“. V tomto stave človek silno projekuje navonok, ale má problém obrátiť sa dovnútra a stráviť vlastné zážitky. Tento postoj sa časom môže manifestovať v poruchách trávenia a problémom so žalúdkom.
Negatívny stav sa často objavuje aj v rodinách, ktoré patrili k diskriminovanej menšine, a ktoré museli prehltnúť veľa nenávisti, poníženia, sklamania a urážok vlastného sebavedomia. Ako kompenzačný mechanizmus si človek vytvoril vlastný systém hodnotenia, v ktorom sa cíti nadradený, a od druhých sa vnútorne odtiahol. Pocity poníženia a neúcty sa potom človeka nedotknú tak silno, pretože sú do okolitého sveta premietané vo forme kritiky a arogancie. Aby bol človek vlastným bolestným zážitkom vystavený čo najmenej, zatláža ich do úzadia a odpája sa od svojich pocitov, vďaka čomu je potlačená možnosť napojiť sa na pocity iných ľudí.
V čom je ten omyl? V negatívnom stave osobnosť nepochopila učebný program svojej duše, odmietla ho a neprijala negatívne skúsenosti s tým spojené. Ako v predchádzajúcom prípade – neakceptovala rolu outsidera a trpiaceho a nespracovala bolestné skúsenosti diskriminácie. Miesto toho si vyvinula vlastný kódex správania, do ktorého zabudovala obranné mechanizmy, ktoré pomáhajú odraziť hlas vyššieho Ja. V tomto prípade vyvinula kritiku a aroganciu, vďaka ktorým premieta nežiaduce, ponižujúce city do svojho okolia.
Táto negatívna projekcia škodí nielen osobnosti, ale aj väčšej jednote. Negatívne myšlienky mätú okolie, odrazia sa späť a potom sa môžu v tele prejaviť ako symptómy podráždenosti. Osobnosť tuhne a tvrdne čoraz viac, pretože nevymieňa energiu ani so svojim vyšším Ja, ani so svojim okolím.
Akonáhle osobnosť opustí obmedzenú mierku hodnotenia a akonáhle sa otvorí pre svoje vyššie Ja, ukáže jej duševná energia vyššie mierky hodnotenia a väčšie možnosti poznania a sebapoznania. Obmedzená kritika osobnosti sa zmení na porozumenie, nedotklivosť voči ľuďom na pravú citlivosť na impulzy vyššieho Ja. Z arogancie sa stane pravá láska a tolerancia, tá tolerancia, píše Bach, ktorá nechala Ježiša na kríži prosiť za svojich mučiteľov: „Otče odpusť im, lebo nevedia čo činia“.
Pre človeka, ktorý má sklon k negatívnemu stavu, existuje niekoľko konkrétnych poznatkov, ktorými by mal v srdci pohnúť. K nim patrí aj istota, že človek, podobný malému kolečku v obrovskom sústrojí alebo jednej bunke vo vyspelom organizme môže žiť a prežiť iba vtedy, ak sa chveje v rytme dychu alebo vedomia tej vyššej bytosti a nie je od nej oddelený. Človek by mal zároveň aj uznať, že ako jedna malá bunka nedostatočne rozumie zákonitostiam vyššej bytosti a teda jeho vlastné zabsolutizované mierky nie sú ničím ospravedlniteľné.
A tiež je nutné poznať, že všetci sme konieckoncov zrkadlenia vlastných projekcií. Preto by človek nemal premietať vlastné negatívne obavy a obranné mechanizmy do druhých ľudí, ale snažiť sa v sebe nájsť pozitívne projekcie druhých. Tak namiesto pocitu ohraničenia a oddelenosti môže prísť k pocitu jednoty, duševnej príbuznosti a harmónie, ktoré napriek svojej kritickej mánii hľadá aj človek v negatívnom stave. Keď nájde v sebe tento pocit harmónie, stane sa aj okolie oveľa harmonickejšie. Človek potom už nie je podráždený maličkosťami, pretože čoraz viac rozoznáva jednotu v množstve.
Kvet lesného buka pomáha obnoviť kontakt k sebe a k jednote. Uvoľňuje vnútornú prísnosť a podľa výpovedi senzitívnch ľudí vnáša do energetického systému radosť, veselosť a farebnosť. V pozitívnom stave je človek ako tolerantný diagnostik – vie použiť svoj ľudský rentgenový pohľad a svoju súdnosť konštruktívne k svojmu aj všeobecnému prospechu.
Vymedzenie samoľúbosti u viniča, buka a vody z liečivých prameňov:
Vinič: Vnútorne ide do akcie, chce sa presadiť, vynucuje si splnenie požiadaviek, podstatná duševná koncepcia je dominantné úsilie.
Buk: vnútorne sa bráni, súdi, chce mať pravdu, podstatná duševná koncepcia je netolerancia
Voda z liečivých prameňov: vnútorne sa nezúčastňuje, uzatvára sa do seba, podstatná duševná koncepcia je samoľúbosť.
KĽÚČOVÉ SYMPTÓMY
Kritickosť, arogancia, netolerancia. Človek odsudzuje druhých bez akéhokoľvek vcítenia.
SYMPTÓMY V BLOKOVANOM STAVE
– chyby druhých okamžite padnú človeku do oka
– človek nemá pochopenia a zhovievavosť k nedostatkom druhých
– nevie sa vcítiť do pocitov druhých ľudí, pretože jeho vlastné city sú blokované
– vnútorne druhých súdi, vidí ich chyby a odsudzuje ich
– vidí vždy slabosti a to, čo sa dá situácii vytknúť, ale nevníma to, čo by sa z nich dalo pozitívne využiť
– hlúposť druhých ľudí ho obťažuje
– niekedy reaguje malicherne, pedantsky a nezmieriteľne
– robí narážky na malé gestá a jazykové zvyklosti druhých ľudí, miera podráždenosti nie je úmerná jej spúšťačom
– je vnútorne napätý, zatvrdnutý
– svojim nadpriemerne kritickým postojom sa izoluje od svojich blížnych
POTENCIÁL V TRANSFORMOVANOM STAVE
– duchovný bystrozrak, pochopenie pre rôzne vzory ľudského chovania a pre individuálne cesty vývoja
– dobré diagnostické schopnosti
– človek stojí tolerantne v živote, rozoznáva jednotu v množstve
DOPORUČENÉ POMOCNÉ PRAKTIKY
– byť príjemnejší a láskavejší k sebe samému, aby mohol byť človek príjemnejší a láskavejší k iným ľuďom
– jógové cvičenia podporujúce štítnu žľazu a srdce
– nájsť telesné vyváženie strnulosti – hravé pohyby, tanec
– podnety k pozitívnemu programovaniu:
„Uzatváram mier so sebou a aj ostatnými ľuďmi“
„Ja som v druhom, druhý je vo mne“ (Ja som Ty, Ty si ja. pozn. Stanka)
„Vo všetkom rozoznávam pozitívny proces rastu“
Zdroj: Scheffer, M.: Bachova květová terapie. Teorie a praxe. Pragma 1994
Preklad a úprava: Stanka Miková
Foto: https://www.flickr.com/photos/pcoin/5603854843/
