Čakanka obyčajná – CHICORY – je spojená s duševným potenciálom materstva a nezištnej lásky. V negatívnom stave sú tieto schopnosti prevrátené do negácie a sú zamerané egoisticky na seba.
Človek je napríklad pozvaný na párty, kde dvere otvorí 9 ročná Cornélia. Vyzerá sladko, dlhé lokne, jej prvé dlhé šaty. To si uvedomujú aj ostatní hostia. Cornélia sa slní v žiare úspechu a chová sa milostivo ako filmová hviezda. To, že sa pozornosť hostí pomaly obracia k hovorom dospelých sa jej vôbec nepáči. Pod zámienkou, že musí dolievať poháre sa motá od jednej skupinky k druhej a pokúša sa vmiesiť do rozhovoru. Keď si o polnoci matka myslí, že by mala ísť do postele, začne byť Cornélia neznesiteľná. Vypukne v hlasný plač, a tým opäť na seba upúta pozornosť všetkých hostí. To je typické detské chovanie pri naladení na čakanku obyčajnú.
Mnoho detí čakanku potrebuje. Človek ich už od kolísky rozozná podľa toho, že neustále požadujú pozornosť rodiny a keď sú ponechané sami na seba, reagujú nemilosrdným plačom. Keď povyrastú a plač už nefunguje, siahnu po iných trikoch. Vyskúšajú všetko – maznanie, úslužnosť až po chorobu a vydieranie – „úlohy si urobím, iba ak zajtra nemusím na telesnú“.
Naladenie na čakanku je negatívny duševný stav, ktorý sa nedá prehliadnuť a ktorým je vždy okolie vtiahnuté do súcitu. Tento stav sa vyskytuje o oboch pohlaví a vo všetkých vekových kategóriách a v prvom rade tu ide vždy o ovplyvňovanie, o nároky a o to, že sa človek vzpiera pustiť ideí, vecí a citov.
Pozorujte niekedy, ako sa zdravia dvaja známi tenori na recepcii, navonok žoviálne a silno kolegiálne. Ale vo vrecku vesty, a človek to priamo vidí, im sedí ich malé Ja a číha, či ten druhý náhodou nezožne viac sympatií. Toto je tiež typické pre tento stav.
Ľudia v negatívnom stave majú silne očakávajúci postoj. Človek často vie, čo títo ľudia chcú už rovno vo dverách. Klasický prípad negatívneho stavu je supermatka, ktorá k sebe viaže deti neviditeľnými chápadlami, a v tých slabších zanecháva traumu na celý život. V neustálej starostlivosti o záležitosti rodiny a rozvetveného okruhu priateľov chce byť pri všetkom, do všetkého sa montuje. Stále musí niečo naprávať, navrhovať alebo vytýkať. A jej motto? „To hovorím len preto, že to s Tebou myslím dobre!“
Často je neúnavne obetavá, úplne vnucuje rodine svoju dobročinnosť a spánombohom, ak nie je vďačne akceptovaná. Tieto charaktery radi akýmsi vlastníckym spôsobom disponujú s citmi a životmi svojich príbuzných. Také matky sa vlastne cítia dobre iba v kruhu „svojich milých“, ich dospelé deti musia vždy prísť na sviatky aj zďaleka, len aby mamička nebola sklamaná a keď oponujú, taktizuje a telefonuje tak dlho, až nakoniec aj tak prídu.
Nie je pre všetky deti jednoduché vymaniť sa z tak majetníckej lásky. Mnoho synov a ich rodiny sú celé desaťročia pod ich vplyvom a prepasú dôležité vývojové kroky vo vlastnom partnerstve. Keď dieťa predsa len nájde silu na odtrhnutie sa, matka sa vyjadrí úplne jasne: „Ako si len mohol po tom všetkom, čo som pre Teba urobila?!“, narieka plná sebaľútosti.
A hoci je tu negatívny stav popísaný na príkladu supermatky, objavuje sa samozrejme aj u mužov rovnako často, napríklad neexistuje právnik, ktorý by nemal tento potenciál.
Za každým týmto stavom sa skrýva hlboké duševné neuspokojenie, vnútorná prázdnota, často aj pocit, že človek nikdy nebol naozaj milovaný, že oňho nikto nestojí. Často tomuto stavu predchádza detstvo bez lásky. Niekto tento pocit popisuje ako čiernu dieru alebo ako bezodný sud, ktorý je treba stále znovu a znovu plniť prítulnosťou, uznaním a sebapotvrdzovaním. Kvôli tejto túžbe používa človek v negatívnom stave všetky manipulačné schopnosti a veľmi silnú vôľu. Pretože v stave prázdnoty sám nedokáže lásku dávať, trpí vnútornou neistotou a neustálym strachom zo straty. Ak človek napriek citovému deficitu predsa city aktivuje, majú nutne investičný charakter: „Milujem Ťa, za predpokladu, že…“ Anglická terapeutka popisuje výstižne tento negatívny stav „potrebujúca matka“, na rozdiel od „potrebujúce dieťa“.
Ľudia tohto naladenia majú k dispozícii potenciál ohromnej vnútornej sily a pravej schopnosti milovať. Tá môže byť vyburcovaná, ak je človek ochotný urobiť úplný vnútorný obrat. Človek musí prísť na to, že onú čiernu dieru môže naplniť jedine z prameňa lásky, ktorý prýšti z vlastného vnútra, z vlastnej duše. Akonáhle sa dá človek podľa príkazu svojej duše nezištne k dispozícii do služby iným ľuďom a väčšiemu celku, pocíti ako tento prameň božskej lásky začne prúdiť a nadobudne obrovskú silu a istotu. Potom si už nepotrebuje prítulnosť a lásku vynucovať, prídu samé. Človek sa ani nemusí báť, že by to mohol znovu stratiť, pretože onen vnútorný prameň je nevyčerpateľný.
Bach porovnával pozitívny stav s archetypom univerzálnej matky, s materským duševným potenciálom, ktorý je v každom človeku, v mužovi i žene, latentne k dispozícii. Ezoterici vytvorili v tejto súvislosti hypotézu, že v tomto negatívnom stave je toľko ľudí preto, že hlavne na západe sa od mnohých prejavov veľkého archetypu materskej lásky upustilo a človek sa koncentroval iba na aspekt, ktorý sa dal akceptovať najľahšie – aspekt panny, stelesnený Pannou Máriou. Ďalšia zaujímavá ezoterická myšlienka je, že ľudia, ktorí v mnohých existenciách zažili vplyv matky cirkvi vyžadujúcej bezpodmienečnú poslušnosť, sú zvlášť predurčení k negatívnemu stavu čakanky obyčajnej.
V pozitívnom stave môže byť veľká materská energia vynaložená pozitívne, človek čerpá z plného, môže dávať nezištne, bez toho, aby očakával oplácanie alebo vnútornú podporu. Človek sa s pravou odovzdanosťou stavia za druhých. Rozťahuje krídla lásky, priateľstva a istoty, pod ktorými sa ostatní ľudia cítia bezpečne.
V praxi sa pri terpaii u týchto ľudí často narazí na problematiku matky a aj na hojné sprievodné javy, napríklad choroby manifestujúce „pevne sa držať“, energetickú priehradu v dolnej časti tela pre emocionálnu a duchovnú potravu. Čakanka bola už v starom Egypte „priateľka“ pečene.
KĽÚČOVÉ SYMPTÓMY
Majetnícky postoj osobnosti, ktorá sa prehnane mieša a manipuluje. Človek očakáva z okolia plnú podporu a prepadá sebaľútosti, keď nie je po jeho vôli.
SYMPTÓMY V BLOKOVANOM STAVE
– sebeckosť, panovačnosť, postoj nadmerného požadovania
– človek ako kvočka stráži potreby, priania a vývoj svojej rodiny a okruhu svojich priateľov
– má vždy nejakú poznámku, návrh, poopravenie
– nadmerná starostlivosť a prívetivosť
– neurobí takmer nič, aby pri tom nemyslel, čo z toho bude mať
– láska závislá na podmienkach: „Milujem Ťa, ak…“
– človek sa pokúša veci dosahovať nepriamou cestou
– manipuluje, diplomatizuje, taktizuje, aby presadil svoju vôľu alebo si udržal vplyv
– citové vydieranie
– človek chce udržať zastaralé citové väzby, napríklad jednanie medzi matkou a dieťaťom, pomer medzi manželmi a pod.
– len ťažko vie odpustiť a zabudnúť
– potichu sa obáva toho, že stratí priateľov, vzťahy alebo majetok
– ľahko sa uráža, cíti sa odstrkovaný alebo obabraný
– sebaľútosť: „Nikto ma nemiluje!“
– človek prehnane vykresľuje svoju mizériu
– uchyľuje sa ku chorobe, aby vzbudil súcit, alebo aby mohol ovplyvňovať
– keď nie je podľa jeho vôle, stáva sa zlostným a hraje mučeníka
– prepukne v plač kvôli nevďačnosti druhých
– hovorí o tom, čo mu ten druhý dlží
– deti, ktoré neustále vyžadujú pozornosť
– psychologická problematika materstva
– (hovorí o tom, že si „toto nezaslúži“, pozn. Stanka)
POTENCIÁL V TRANSFORMOVANOM STAVE
– „večná matka“ archetyp
– človek sa venuje druhým s veľkou láskou a pravou oddanosťou
– daruje, bez toho aby očakával alebo potreboval niečo na oplátku
– teplo, prívetivosť, jemnocit, človek je v bezpečí sám v sebe
– dáva bezpečie a istotu druhým
DOPORUČENÉ POMOCNÉ PRAKTIKY
– telesné cvičenie pre uvoľnenie napätia
– masáže
– dychové cvičenia pre harmonizáciu srdca
– podnety k pozitívnemu programovaniu:
„Dávam a nepožadujem“
„Púšťam to, čo som pevne držal“
„Rešpektujem hranice každého človeka“
„Čerpám z plného“
„Istotu nachádzam v sebe“
„Otváram sa božiemu prameňu, ktorý je vo mne“
Zdroj: Scheffer, M.: Bachova květová terapie. Teorie a praxe. Pragma 1994
Preklad a úprava: Stanka Miková
