BACHOVKY – CEZMÍNA

Cezmína ostrolistá – HOLLY. V súzvuku so slovom „holly“- svätý, je cezmína v anglosaských zemiach vianočným stromom, symbolom znovuzrodeného vedomia Krista v našich srdciach. Nie je to náhoda. Esencia kvetov cezmíny stelesňuje princíp božskej, všeobsahujúcej lásky, ktorá drží tento svet a ktorá je väčšia než ľudský rozum. Táto láska, alebo najvyššia forma energie, skrz ktorú a vďaka ktorej všetci žijeme ako listy na jednom strome, je náš pravý životný elixír, najväčšia liečivá sila, najsilnejšia pohonná látka, večná pravda, vedomie jednoty, pozitívno samo o sebe. V sprievode všetkých 38 Bachových esencií zaujíma preto cezmína popredné postavenie.
Kde táto obrovská sila nemôže byť prijatá, tam sa zmení vo svoj opak – zápor, odlúčenie a nenávisť, ten najhlbší dôvod ku všetkým negatívnym udalostiam v živote. Každý, kto na tejto Zemi žije, sa musí skôr alebo neskôr, vedome alebo nevedome s touto ústrednou témou ľudstva stretnúť a zaoberať sa ňou.

Keď človek žije v prúde lásky alebo „v milosti“, má srdce otvorené a všetci ľudia sú jeho bratia a sestry. Ak od lásky odpadne, srdce mu stvrdne a bolestne sa prežíva ako izolovaný, odrezaný, od všetkého oddelený. Pretože ale túžba po láske je naprogramovaná v každej bunke nášho tela, bojuje človek v negatívnom stave cezmíny vnútorne o svoju existenciu. Každá bytosť, keď príde na svet, chce rozdávať a dostávať lásku. Keď jej to je odoprené, prežije nesmierne sklamanie a začne sa proti tomu, čoho sa zjavne nemôže účastniť, ohradzovať a brániť.

Láska je ohromná sila, a tak aj jej tienistá stránka je vyjadrená mohutnými a silnými citmi – žiarlivosť, pomsta, nenávisť, závisť, neprajúcnosť, škodoradosť. Tieto city, ktorých žiadny človek na zemi nemôže byť úplne zbavený, sa prejavia buď očividne, alebo skôr v nevedomých rovinách. Preto môžu byť citovou základňou pre vznik ústredných ochorení.

Je veľmi dôležité, aby sme tieto takmer najhlbšie negatívne city rozoznali a uznali, pretože sú zrkadlom našich najvnútornejších potrieb. Ukazujú nám, čo nemáme, a radi by sme mali. Tak nám dávajú možnosť, aby sme sa o to správnym spôsobom snažili.

Závisť je napríklad cit, ktorý nie je rozšírený len v hospodárskom svete, ale veľmi silno aj v tzv. duchovných kruhoch. Človek skryto poškuľuje, ako ďaleko je ten druhý: „Snáď už dokonca nestojí na vyššom stupni?“ Pretože túžba po láske a rozvoji je u ľudí na duchovnej ceste obzvlášť veľká, musia sa aj tieto city nutne objavovať tak dlho, kým človek skutočne urobí ten krok do jednoty z odtrhnutia a kým nájde Boha vo vlastnom srdci.

Chorobná žiarlivosť horlivo hľadajúca to, čo pôsobí utrpenie, je klasický a tragický prípad túžby po láske za negatívnych predpokladov. Človek, ktorý je vnútorne izolovaný a odvrátený od lásky, ktorý ale práve našiel iného človeka, na ktorého môže svoju túžbu po láske uprieť, žije v neustálom strachu, že aj túto lásku stratí. Lásku, ktorú nemôže vyžarovať, pretože ju sám nepozná. Miesto lásky vyžaruje svoju neistotu a svoje strachy, čo mu prináša len utrpenie.

Nielen žiarlivci musia uzrieť, že žiadna láska, ktorá vidí svoj cieľ len v jednom jedinom človeku, nemôže trvale nájsť naplnenie, ak nehľadá súčasne a v prvom rade cieľ v Božej jednote.

Pri fenoméne žiarlivosti by človek mal robiť rozdiel medzi chorobnou žiarlivosťou a žiarlivosťou „normálnou“. Tá normálna bude v milostnom vzťahu existovať vždy. Pretože tam, kde sú aktívne najvyššie city lásky, je vždy aktívny aj protipól, aby tak bol zákonite daný podnet k ďalšiemu vývojovému kroku.

Človek by mal byť v strehu, ak mu niekto hovorí, že je tolerantný, že žiarlivosť nepozná. Pravdepodobnosť, že ide o človeka čistého a múdreho je malá 🙂 Skôr sa dá predpokladať, že človek vnútorne odumrel natoľko, že už nemá vôbec žiadnu možnosť trpieť a milovať.

Z tohto hľadiska je vždy dôvod k radosti, keď sa cezmína objaví v diagnóze. Znamená to totiž, že človek vlastní v tomto ústrednom bode potenciál, ktorý je ešte schopný vývoja, ktorý hladovie po láske a ktorý bude môcť lásku rozdávať.

Edward Bach hovorí: „Cezmína nás chráni pred všetkým, čo nie je láska. Otvára srdce a spája nás s Božou láskou“. Vyvinieme cit pre to, odkiaľ pochádzame, kam patríme a že sme všetci deti lásky. Cezmína nám pomáha žiť neustále znovu a znovu v stave lásky, v slávnostnom stave krásy a naplnenia, v ktorom je človek a svet jedno srdce, jedna duša, v ktorom človek vidí a uznáva všetko ako prirodzený, Bohom daný poriadok, a v ktorom sa môže bez závisti tešiť z úspechov druhého, aj keď má sám ťažkosti.

Duchovná kvalita cezmíny je priamo ideálny stav, po ktorom človek túži tak dlho, ako dlho žije na zemi.

„Cítiť a milovať Boha lásky a dobra v škaredosti a v zle, a napriek tomu v zvrchovanej láske túžiť škaredosť a zlo vyliečiť, je pravá ctnosť a pravá morálka“ (Sri Aurobindo)

V praxi často negatívny stav cezmíny nevynikne a neukáže sa tak silno. V zemi, kde po celé generácie patrí k dobrej výchove nehovoriť o svojich citoch a neukazovať ich na verejnosti, sa ani nič iné nedá očakávať. Preto sa človek musí pokúsiť pri diagnostike negatívny stav u druhého vycítiť. Ľudia na duchovnej ceste potrebujú cezmínu častejšie, ako by si človek myslel. Aj v poslednom štádiu nevyliečiteľných ochorení môže byť pravým požehnaním.

Diagnosticky videné má cezmína popri stoklase funkciu otvorenia a vyjasnenia. Ak doteraz predpisované esencie nezabrali, alebo keď je človek bezradný a nevie, ktorý z duševných stavov, ktoré rozoznal, stojí v popredí, mal by sa najprv rozhodnúť pre tieto dve rastlinky. Cezmínu, ak ide o človeka silného a aktívneho, stoklas u človeka skôr tichého a pasívneho.

Niektoré bežné zážitky s cezmínou:
Keď sa narodí druhé dieťa, má prvorodené často sklon k žiarlivosti vo forme zlej nálady a vzdorovitosti, cezmína môže veľmi pomôcť. Rovnako aj ak na novorodeniatko žiarlivo reaguje pes, tiež mu treba dať.

Niekedy je potreba rozlíšiť medzi cezmínou a čakankou:
Cezmína: stelesňuje viac nadradený koncept lásky – agapé. Pocity sú bolestnejšie, môžu sa vzťahovať nielen na ľudí ale aj na idey.
Čakanka: stelesňuje čiastočný aspekt lásky – storge, dávanie a branie. V popredí stojí vlastnícky a vyžadujúci postoj voči inému človeku.



KĽÚČOVÉ SYMPTÓMY
Žiarlivosť, nedôvera, nenávistné a závistlivé pocity na všetkých úrovniach.


SYMPTÓMY V BLOKOVANOM STAVE
– srdce je zatvrdnuté
– človek je nespokojný, nešťastný, frustrovaný, ale nevie vždy prečo
– pocity závisti a nenávisti
– žiarlivosť, nedôvera, pomstychtivosť
– škodoradosť
– človek sa obáva, že bude podvedený
– nedorozumenia – človek sa sťažuje na druhých
– za všetkým šípi niečo negatívneho
– ľahko druhých podozrieva
– často sa cíti urazený alebo zranený
– vnútorne druhých ponižuje
– zlosť, hnev, prchlivosť, u detí náhle, prudké, až bitkami končiace záchvaty zlej nálady


POTENCIÁL V TRANSFORMOVANOM STAVE
– človek žije vo vnútornej harmónii a vyžaruje lásku
– má hlboké pochopenie pre sféru ľudských citov
– vie sa tešíť z výkonov a úspechov druhých, aj keď sa mu nevedie dobre
– má zmysel pre poriadok sveta, vie každého na jeho právoplatnom mieste uznať


DOPORUČENÉ POMOCNÉ PRAKTIKY
– jógové cvičenie na harmonizáciu srdca
– skupinové práce najrôznejšieho druhu
– zamilovať sa
– podnety k pozitívnemu programovaniu
„Milujem a som milovaný“
„Mám podiel na celku“
„Otváram svoje srdce“
„Cítim, že som so všetkým spokojný“

Zdroj: Scheffer, M.: Bachova květová terapie. Teorie a praxe. Pragma 1994
Preklad a úprava: Stanka Miková
Foto: MurielBendel [CC BY-SA 4.0 (https://creativecommons.org/licenses/by-sa/4.0)] https://upload.wikimedia.org/wikipedia/commons/0/0a/Ilex_aquifolium_flowers2.JPG

Scroll to Top