Dub je spojený s duševným potenciálom sily a výdrže. V negatívnom stave je s týmito charakterovými rysmi veľmi tvrdošijne manipulované.
Miesto, aby sa osobnosť nechala viesť svojim vyšším Ja za ruku, a aby sa nechala viesť peknými aj ťažkými obdobiami života, ustrnie v strese trvalého výkonu, ktorý si sama mylne zvolila. Život je večný boj a človek s rysom dubu má všetky predpoklady, aby vždy zvíťazil – svojráznu silu odporu, takmer nadľudskú výdrž, ohromnú silu vôle, odvahu, svedomitosť, nezlomnú nádej a vysoké ideály. Je zaujímavé, že duby sú tak odolné, že môžu prežiť aj na miestach tak silného zemského žiarenia, na ktorých iné stromy, napríklad buky, hynú. Pretože také miesta zvlášť priťahujú aj blesky, hovorí sa „Pri búrke buk vyhľadaj, dubu sa vyhni“.
Osobnosť typu dub zabudla, že je život cenný nielen kvôli víťazstvám a výkonom, ale že sú to práve ony jemnejšie, skôr hravé alebo citovo plnšie momenty v živote, z ktorých bojovník čerpá silu k novým činom.
Keď si človek tieto prestávky odopiera, stáva sa jeho vnútorný život stále chudobnejším a sparťanskejším. Síce pracuje, ale nedáva do toho srdce. Z výdrže sa nepozorovane stane účel sám o sebe, z človeka výkonný stroj, ktorý naďalej poháňa vlastná vnútorná dynamika tak dlho, až dosiahne prirodzenú hranicu uzavretia. Potom náhle vynechá, dôjde k nervovému kolapsu, k psychickému „zadreniu piestu“, prejavujúc sa pri stále silnejšej vôli telesným ochorením, ktoré môže byť vleklé a obmedzovať pohyblivosť.
Hovorový výraz „nemecký dub“, ktorý označuje človeka s veľkou silou, výdržou a pruskou svedomitosťou, nie je náhoda.
Rovnako zaujímavé je, že železný kancelár Otto von Bismarck, ktorý mal mnoho typických rysov dubu, vedel využiť pozitívne energie vo svoj prospech, keď, ako sa hovorí, dlho a často stával pri obrovskom dube na svojej usadlosti v Sachsenwalde, aby „sa nabíjal silou svojich predkov“. Ľudia, ktorí dub potrebujú, sú aj navonok často silní a hrčatí ako duby.
„Je oporou firmy, skutočný makač a jediný, na koho sa človek môže spoľahnúť“ hovorí sa s obdivom o človeku so silnými rysmi dubu. „Tu nepomôže nárek, urobiť sa to musí“ hovoria ľudia s týmto nádychom a kľudne si vyhrnú rukávy. Taký človek robí maturitu po večeroch, aj keby to malo trvať roky, matky pracujú pre svoju rodinu bez oddychu. Hoci už roky nemali dovolenku, nikdy by nepriznali, že sú prepracované.
Ľudia s kvalitami dubu si nič nedarujú. Sú to tí, ktorí držia v kritických situáciách celú rodinu nad vodou,alebo ktorí sú oporou celého národa. Nie vždy je toto enormné nasadenie síl správne uznané a patrične honorované, ale čiastočne to zavinia títo ľudia sami. Silnému človeku tohto typu je totiž nepríjemné ukázať sa niekedy druhým ako slabý. Z obavy, že by mohol byť na niekom závislý, čomu zle rozumie, by si radšej niekedy jazyk odhryzol, ako by niekoho poprosil o pomoc.
Charaktery typu dub majú vznešený, až kráľovský spôsob myslenia. Pomáhajú druhým ľuďom z vlastného rozhodnutia a sú nespokojní a nešťastní, keď kvôli obmedzenému zdraviu nemôžu splniť svoje povinnosti, ku ktorým sa sami zaviazali. Nič ich neurobí skleslejšími, ako keď sklamú domnelé očakávania svojho okolia. Ale veľmi blažení sú, keď môže prežívať radosť, ktorú dali svojmu okoliu, radosť, ktorú si na svojej tŕnistej a kamenistej ceste životom sami odopreli.
Človek sa pýta, čo ich môže primäť k tak obrovskému výkonu a ako je možné, že na rozdiel od väčšiny ľudí a napriek všetkým nepríjemnostiam nikdy neklesnú na mysli. K tomu je odpoveď z ezoterického hľadiska. Charaktery typu dub majú hlboko vnútri istotu o veľkosti a nesmrteľnosti svojej duše a považujú za povinnosť vážiť si a udržiavať toto dedičstvo. Súčasný život často prežívajú ako „prechodný pád z milosti“, pričom im vnútorná istota o nesmrteľnosti duše dáva silu, aby tento zjazd vydržali. Vonkajšie nepríjemnosti na tejto ceste majú slúžiť k tomu, aby pretrhli fixné, v mnohých existenciách budované kryštalizujúce vzory správania a tým urobili dušu opäť tvárnou a schopnou rásť.
Akonáhle to osobnosť vedome či nevedome spozná a akonáhle začne nasledovať vnútorné impulzy vyššieho Ja, namiesto aby tvrdošijne bojovala, bude jej životná cesta prebiehať ľahšie a príjemnejšie.
Kto užíva dub čoskoro zistí, že vnútorný tlak povoľuje a že akosi bohatšie a slobodnejšie začnú prúdiť energie. Srdce, cit a vitalita ožijú. Element hravosti sa vráti, a s ním aj viac radosti zo života. Potom sú dané úlohy splnené s menšou energetickou spotrebou. Človek je skutočne silný ako dub, do ktorého neustále prúdi nesmierna sila z jeho vlastnej pôdy.
Dub sa osvedčil ako dobrá pomoc v zotavovaní pri dlhej chorobe, keď je pacient napriek svojej nepoddajnej dobrej vôli unavený dlhou terapiou, napríklad telesným cvičením, kúpeľmi a podobne. Dub dodáva nový elán a vytvorí nový psychologický základ k tomu, aby človek mohol kľudne pokračovať.
Rozdiel medzi dubom a brestom:
Brest: človek sa díva na svoju činnosť ako na povolanie, stav vyčerpania je prechodný
Dub: človek sa na svoju prácu niekedy díva ako na povinnosť, stav vyčerpania môže byť chronický
Úplným protikladom dubu je Gorse. Ten pri problémoch rezignuje, dub sa nikdy nevzdá.
KĽÚČOVÉ SYMPTÓMY
Skľúčený a vyčerpaný bojovník, ktorý aj tak pokračuje a nikdy to nevzdá.
SYMPTÓMY V BLOKOVANOM STAVE
– svedomitosť, spoľahlivosť, húževnatosť
– človek má sklon k prepracovanosti, čím dosahuje vnútornú skľúčenosť a malomyseľnosť
– je totálne vyluhovaný a udrený, ale nikdy sa nesťažuje
– prejavuje takmer nadľudskú výdrž a trpezlivosť
– statočne bojuje proti všetkým nepríjemnostiam bez toho, aby stratil nádej
– často pracuje už iba z pocitu povinnosti
– nesie bremeno aj za ostatných
– ignoruje svoj prirodzený impluz pokoja
– snaží sa, aby sa jeho únava a slabosť neprejavili navonok
– človek je obdivovaný, pretože sa nenechá zdolať
POTENCIÁL V TRANSFORMOVANOM STAVE
– človek má výdrž, je spoľahlivý, stály, silný, rozumný
– svojrázne vydrží veľkú záťaž
– prekonáva ťažkosti života s dobrou mysľou a vytrvalosťou
DOPORUČENÉ POMOCNÉ PRAKTIKY
– dodať týmto ľuďom dobré myšlienky a podnietiť ich, aby sa do všetkého tak „nezažierali“ a aby niekedy robili aj to, na čo majú práve chuť – leňošili, išli na dovolenku, pestovali pochabého koníčka a podobne
– pohybové cvičenia na stuhnutú šiju a ramená
– runové cvičenia
– podnety k pozitívnemu programovaniu:
„Sila vychádza z radosti“
„To zvládnem“
„Som vedený“
„Vteká do mňa energia z pradávneho prameňa“
Zdroj: Scheffer, M.: Bachova květová terapie. Teorie a praxe. Pragma 1994
Preklad a úprava: Stanka Miková
