BACHOVKY – VODA Z LIEČIVÝCH PRAMEŇOV

Loading

Voda z liečivých prameňov – ROCK WATER – je spojená s duševnými kvalitami prispôsobivosti a vnútornej slobody. V negatívnom stave je človek v zajatí strnulých teoretických maxím a predstáv vzdialených realite.

Človek si zaživa postavil pomník z vysokých duchovných ideálov, moralistických smerníc a prefekcionistických predstáv o zdraví. A teraz pred ním stojí ako „malý Jožko“ s nadľudskou povinnosťou dostáť tomuto vznešenému obrazu v všednom živote. Môže to dokázať?

V negatívnom stave si človek odopiera mnoho toho, čo robí bežný deň príjemným a radostným, pretože verí, že to nepasuje s jeho prísnym, dokonca asketickým poňatím života. Ako nealkoholik na striebornej svadbe je tento človek jediný, kto nepripije oslávencom pohárikom sektu, ale so skromným úsmevom požiada o minerálku.

Títo ľudia chcú byť vnútri aj navonok v najlepšej forme a horlivo robia všetko, o čom si myslia, že im to pomôže. Muž, ktorý je o siedmej ráno v bazéne, má za sebou beh lesom, teraz so železnou vôľou pláva svojich päťdesiat kolečiek a potom s vážnym výrazom raňajkuje vlastnoručne zošrotované obilie, je klasický prípad.

V extrémnom stave by človek rád bol aj vzorom, ktorý dáva ostatným ľuďom nevedome popudy k premýšľaniu a možno aj podnety k tomu, aby uchopili vlastné idey a tiež sa dostali na „správnu cestu“. Západní členovia východných naboženských spoločenstiev, ktorí v národných krojoch tej či onej zeme prechádzajú v tichej dôstojnosti veľkomestom, zastupujú tento aspekt.

Mnohí tohto charakteru vyžadujú od seba byť už tu na tejto zemi svätým. Napchajú sa do železných korzetov princípov a disciplín všetkého druhu a dávajú prednosť tým, ktoré sa akosi dajú nahmatať či odškrtnúť. Denne sa napríklad podrobujú hodinovým disciplínam jógy, žijú prísne makrobioticky alebo konajú určité náboženské rituály tam, kde práve stoja, či ležia.

Často sa veľavážené teórie a ideály tohto typu vyznačujú tým, že sú odvodené od starých tradícií, ktoré vo svojom čase na správnom mieste spôsobili niečo veľkého. V Európe začiatkom 21. storočia ale už nie sú správne, a preto sú ťažko uskutočniteľné. To ale väčšinou ľudia v negatívnom stave nerozoznávajú, a tak sa mučia výčitkami svedomia, ak nemôžu kvôli iným nutným požiadavkam mrzkého všedného dňa dodržať svoje denné tréningové pemzum. A to zase škodí ich vývoju viac, ako by mohli dlhé hodiny dýchania, modlenia či meditovania prospieť.

Človek v takomto stave nie zrovna tým pravým diskusným partnerom. Či už ide o politické otázky alebo filozofiu, človek vidí to, čo uznal za správne pre seba veľmi „absolútne“. Isté veci, ktoré sa nehodia do jeho schémy, skrátka nechce vnímať.

Tento človek však nikdy v diskusii partnerovi nevnucuje svoj obraz sveta, na rozdiel od typu železníka, pretože je veľmi silno zamestnaný plnením vlastného prehnane vysokého sebaočakávania. V negatívnom stave má človek sklon – podobne ako perutník – skôr k samoľúbosti, k subtílnej forme duchovnej hrdosti, k súcitnému potriasaniu hlavou s pocitom „ako dobre, že ja to viem lepšie“.

Taký človek nerozozná, aký veľký je vnútorný denný nátlak, ktorému podlieha, a že v sebe vlastne potláča podstatné prirodzené ľudské potreby.

Prehliada skutočnosť, aké násilie denne svojej osobnosti robí, koľko životnej radosti v sebe svojou sebadisciplínou dusí. Prehnané dlhodobé požiadavky sa u mnohých ľudí s týmto nádychom prejavia neskôr ako rôzne druhy telesnej nepohyblivosti. Fyzické potreby sú u týchto osobností len zriedka harmonicky integrované.

V negatívnom stave sa človek vnútorne silno identifikuje s nadosobnými zásadami mentálnej úrovne. Veľmi kryštalizujúca osobnosť trvá na určitých rozhodnutiach a míňa požiadavky reality. Chce byť bezpodmienečne taká, aká podľa svojho názoru má byť. Hlavne v žiadnom prípade nie taká, ako to (podľa jej rozumu) dobré nie je. Možno, že práve to, o čom si myslí, že dobré nie je, je nutné k jej vývoju. A možno že to, čo považuje za dobré, nie je ešte pre jej súčasný životný cyklus určené.

Jej omyl spočíva v príliš veľkej svojvôli a v úplne chybne materiálne orientovanom náhľade. Chce si egoisticky vynútiť vývoj, a pritom zamieňa vonkajšie pôsobenie s vnútornou príčinou. Nevidí, že vonkajšie pôsobenie, napríklad zmena spôsobu stravovania a života sa dostaví sama, ak sú pre ňu vnútorné predpoklady. Zabúda, že isté formy životného štýlu sú dôsledkom, nie príčinou duchovného rastu.

Ak si chce osobnosť vynútiť vonkajšiu zmenu, ktorá sa ešte vnútornému úmyslu duše vzpiera, bojuje so svojim vyšším Ja, miesto aby sa ním nechala viesť. Osobnosť nesprávne chápe predovšetkým to, že takzvané sebazdokonaľovanie nevzniká tým, že sa človek na seba koncentruje, ale tým, že ponúkne svoje Ja v službe druhým.

Ľudia v negatívnom stave by mali byť povzbudzovaní, aby sa konečne pozreli do očí svojej pravej osobnosti s odvážnym „nikto nie je bez chyby“ a aby sa zverili viac reálnemu životu než oslavovaným teóriám. Tak sa premenia zo špicatého kameňa, ktorý sa ľahko v potoku zasekne, na okruhliačik, ktorý ľahko preskakuje od jednej životnej pereje k druhej.

Ľudia,ktorí potrebujú vodu z liečivých prameňov, by mali svoju železnú zvieraciu kazajku navždy odložiť a nevyhýbať sa životným radostiam. Je zaujímavé, že jeden senzitívny človek sa po napití tejto vody cítil, „akoby bol po celom tele nežne hladený“ a prežil, ako sám povedal „znovuzrodenie v realite“.

Ľudia v pozitívnom stave by sa dali označiť ako prispôsobiví idealisti, pretože vedia zásady a veľavážené princípy nechať bokom, ak sú konfrontovaní s novými poznatkami a s vyššími pravdami. Disciplínu potrebujú k neustálemu pozorovaniu, ku kontrole svojich ideálov v reálnych životných situáciách. Dokážu mnohé z týchto ideálov behom času previesť do reality, a tým sa stanú vzorom pre druhých.

Tak extrémne prípady, ako sú tu uvedené, človek nenájde v praxi každý deň. Aj tak sa tieto typy vyskytujú bežne na prechodný čas, pretože skoro každý človek v určitých životných situáciách nevedome potláča vitálne potreby alebo ich niekedy potlačiť musí.

Rozdiel medzi nevmiešavaním sa vody a perutníka:
Voda: chce cítiť svoju duchovnú prevahu, vnútorne strnulý, je príliš zamestnaný vlastným sebazdokonaľovaním
Perutník: je často duchovne v prevahe, často prehnaná tolerancia, rešpektuje individualitu druhých skoro až príliš, chce mať svoj pokoj



KĽÚČOVÉ SYMPTÓMY
Prísne a strnulé názory, potlačované potreby, človek je na seba príliš tvrdý.


SYMPTÓMY V BLOKOVANOM STAVE
– silná snaha o perfektnosť
– človek podrobuje svoj život prísnym teóriám a niekedy má príliš idealistické predstavy
– mnohé si odopiera, pretože verí, že sa to nezhoduje s jeho životným princípom, pritom stráca radosť zo života
– robí všetko, aby sa dostal do najvyššej formy, a aby sa v nej udržal, na sebadisciplínu kladie veľký dôraz
– vytýčil si najvyššie miery a núti sa takmer k sebazapreniu do života podľa nich
– nerozoznáva, akému sa násiliu sa denne vystavuje
– nepochopená spiritualita – človek sa kŕčovito drží uchopiteľného dielčieho aspektu (meditačné techniky, diétne predpisy a podobne) a robí z nich svoju „posvätnú kravu“
– človek sa násilne snaží o duchovný vyšší vývoj, ale pritom tvrdohlavo trvá na istom sebapotlačovaní
– verí, že svetské chúťky duchovnému vývoju prekážajú a chcel by byť svätým už tu na zemi, askéti, fakíri, duchovní flagelanti
– potláča podstatné telesné a emocionálne potreby
– v meditácii padne do pasce sám sebe, pretože príliš „chce“
– nemieša sa do života druhým, pretože je plne zamestnaný sebazdokonaľovaním
– často striktní vegáni, makrobiotici, antialkoholici a podobne
– človek si robí výčitky, keď nemôže dodržať svoju prísnu disciplínu
– fyzické potreby nie sú dobre integrované, u žien často možné ťažkosti pri menštruácii
– mnoho stresových javov v tele


POTENCIÁL V TRANSFORMOVANOM STAVE
– otvorený idealista
– nemusí sa držať svojich teórií a pravidiel, keď je konfrontovaný s novým poznatkom alebo hlbšou pravdou
– človek sa nenechá druhými ovplyvňovať, pretože vie, že pravé poznanie nájde sám v sebe v správny čas
– vie svoje vysoké ideály previesť do praxe a vie žiť príkladom
– je pre svoju vnútornú radosť a vnútorný mier vzorom pre druhých


DOPORUČENÉ POMOCNÉ PRAKTIKY
– v každom vzťahu „povoliť“
– dopriať si viac svetských radostí a zábavy
– byť úprimný sám k sebe, večer sa pozrieť do zrkadla a povedať si nepredstieranú mienku o dnešnom dni
– cvičiť umenie lepšie rozoznať prax od teórie, neupisovať sa príliš cudzím teóriám, ale riadiť sa podľa toho, čo človeku robí dobre
– telesné cvičenia bez strnulých pravidiel, napríklad korčuľovanie, výrazový tanec
– podnety k pozitívnemu programovaniu
„Nechám sa viesť životným prúdom“
„Som otvorený pre nové zážitky a poznatky“
„Všetky oblasti života prenechávam ich vývinu“
„Nechávam veci rásť“.

Zdroj: Scheffer, M.: Bachova květová terapie. Teorie a praxe. Pragma 1994
Preklad a úprava: Stanka Miková
Foto: https://www.nirvanawater.com/blog/new-yorks-spring-water/