BACHOVKY – VŔBA

Žltá vŕba – WILLOW – je spojená s duševnými kvalitami vlastnej zodpovednosti a konštruktívneho myslenia. V negatívnom stave hľadá človek vinu iba vo vonkajšom svete, často myslí negatívne a deštruktívne.

V negatívnych dňoch sa človek háda so svojim osudom a vnútorne mu vyčíta, že sa oňho tak zle stará. Nemôže pochopiť, že ostatní ľudia môžu byť takí veselí a nezaťažení, doslova im to má za zlé a pokúša sa im dobrú náladu pokaziť. Dni, keď sa človek nevie sám so sebou vyrovnať, má každý. Sú výrazom prechodného negatívneho stavu žltej vŕby.

Tento stav môže byť bohužiaľ aj chronický a môže na človeka a jeho okolie pôsobiť deštruktívne. Tak ako zhnité jablko nakazí celú bedničku, chová sa aj človek v chronicky negatívnom stave nákazlivo voči svojmu okoliu, roznáša blbú náladu, kazí hru.

V takomto stave sa človek cíti ako malý „úkropeček“ (toto som nevedela preložiť, ale slovo je to krásne, pozn. Stanka), ako obeť zlého osudu, ktorý si naňho zasadol. „Čím som si to len zaslúžila?“ „Ako môže byť život tak nespravodlivý?“ volá žalostivo a vôbec mu nedôjde, že by pri tomto obviňovaní mohol brať na zreteľ aj vlastné správanie.

Je to stav, v ktorom človek navonok veľmi silno projekuje svoj vnútorný hnev a sklamanie. Prirodzene sa častejšie nachádza u ľudí. ktorí prekročili polovicu svojho života a nevedomky poznávajú, ako málo svojich ideálnych predstáv a nádejí mohli uskutočniť.

Starý šéf oddelenia, ku ktorému posadili predchádzajúceho kolegu ako šéfa, sa cíti zaskočený a prehliadnutý a myslí si, že s ním zaobchádzajú pohŕdavo. „No jasné, teraz keď je niečo lepšieho, tak si to už môže dovoliť…“ hovorí so zvesenými kútikmi úst a so strápeným výrazom v tvári.

Chronické charaktery typu žltá vŕba sú nevrlé a obohnali sa neviditeľnou stenou negativity.

Títo ľudia môžu roky a roky cítiť vnútorný hnev voči nejakému človeku alebo situácii bez toho, aby to otvorene priznali. Tak ostáva svokra, ktorá neveste zazlieva, že sa s manželom odsťahovali do vlastného bytu, síce formálne zdvorilá, ale vzťah je podvedome napätý. Že neveste nikdy naozaj nevyjde otvorene v ústrety, že ju v rozhovore so synom úplne nenápadne stále kritizuje a vnútorne ponižuje, je jej dlhoročná tichá pomsta, ktorá sa prejavuje aj v jej pravidelných reumatických záchvatoch.

Ľudia v negatívnom stave vŕby sú ako vulkán, ktorý len dymí, vyfukuje jedovaté plyny ale nikdy neexploduje.

Že nevesta vybavuje pre svoju reumatickú svokru nákupy a že jej perie záclony je samozrejmosť, ktorá nestojí za zmienku alebo poďakovanie. Tieto typy majú veľké požiadavky, ale sami dávať nechcú. To po nejakom čase odcudzí všetkých, ktorí im priateľsky s dobrými úmyslami pomôcť vychádzajú v ústrety. Pozvoľna sa ich úsilie zastaví a stiahnu sa do ústrania.

Tak sa chronický typ žltej vŕby cíti stále osamelejší, je zatrpknutejší a sám sa čím ďalej viac stráni života. Ak predtým rád chodil na kuželky, začne teraz chodiť zriedka, pretože „ten nový barman sa k nemu chová nepriateľsky“. Ak chodil predtým rád do divadla, teraz ostáva doma, pretože „tie nové hry sú buď povrchné, alebo moc negatívne“. Nech už to človek prevracia ako chce, v negatívnom stave mu padne do oka iba tá negatívna stránka života. Typická výpoveď pacienta na ceste k zlepšeniu: „Síce sa už mám lepšie, ale ešte zďaleka nie tak dobre, ako sa to zdá“. Vyzerá to, akoby človek chcel zabrániť tomu, aby sa v ňom vynorili akékoľvek pozitívne city.

Typ žltej vŕby je obeťou, a tým má sám pred sebou výhovorku, aby nemusel prevziať zodpovednosť za svoj osud. Tvrdošijne ukazuje na okolitý svet a striktne sa zdráha brať do úvahy alebo na vedomie súvislosti medzi vonkajšími udalosťami a vnútorným svetom.

V čom je problém tohto negatívneho stavu? V zdráhaní sa osobnosti akceptovať vedenie svojou dušou, svojim vyšším Ja. Človek je s výsledkami vedenia obzvlásť nespokojný, pretože posudzuje životné úspechy prevažne podľa materiálnych kritérií, nie podľa vnútorného prežívania. Napríklad že si nemohol udržať peknú postavu, že nedostal titul čestného doktora, že nepostavil dom v Tessine, čo to vari nie je dostatočný dôvod k hnevu voči svojmu vyššiemu Ja a svojmu osudu? Sklamaný hnev však nestačí, osobnosť sa pokúša zablokovať aj všetky ďalšie pokusy o vedenie vyššieho Ja negatívnymi stenami. Miesto, aby s ním spolupracovala, kladie mu pasívny odpor. Tak neškodí iba sama sebe, otravuje aj svoje okolie a previňuje sa tým voči veľkej jednote.

V tvrdošijnom negatívnom stave sa človek musí najprv naučiť rozoznať a akceptovať vlastnú zatrpknutosť, svoju vlastnú negativitu. Kým nezmení postoj voči sebe, nemôže sa pohnúť nič ani navonok. Ďalej by mal človek rozoznať, že každá nahnevaná myšlienka je ďalšou energetickou tehlou do narastajúcej negatívnej steny, ktorá čoraz viac zatieňuje vlastné slnko. Pretože každý vonkajší zážitok je následkom vnútornej myšlienkovej projekcie a každý človek žije vo svete, ktorý si sám vymyslel a stvoril. Kto sa cíti ako obeť, musí sa skôr či neskôr obeťou stať.

Kde je veľa tieňa, je ale aj veľa svetla. Aby sa človek z negatívneho stavu dostal, musí vedome koncentrovať svoje myšlienky na svetlú stránku udalostí. Vŕba nie je iba symbolom smútku, ale aj nekonečného poznania a nikdy nezlyhávajúcej múdrosti, pretože človek môže jej stále sa obnovujúce vetvy odrezať kedykoľvek.

V pozitívnom stave človek rozoznáva, že nie je obeťou, ale budovateľom a tvorcom svojho osudu a že má nekonečne mnoho myšlienkových možností konštruktívne tvoriť budúcnosť. Preto ľudia, ktorí prekonali tento negatívny stav, vyžarujú vieru, pokoj a optimizmus. Pretože vedia, že každý je strojcom svojho šťastia alebo nešťastia.

Behom duchovného vývoja sa človek môže do stavu vŕby dostať veľmi ľahko, keď si už veľa negatívneho uvedomuje, ale jeho osobnosť je ešte príliš slabá, aby to integrovala. Človek premieta vnútornú zlosť, ktorú má v sebe, najprv do okolitého sveta, vyvíja predsudky a ukazuje sa ako málo kooperatívny.

U chorých, ktorí chodia od lekára k lekárovi, od liečiteľa k liečiteľovi a nikto im nevie pomôcť, často nájdeme tento stav kombinovaný so stavom viniča.

Rozdiel medzi negatívnymi emóciami u typov vŕba a cezmína:
Cezmína: aktívny, otvorený, vynáša svoju zlosť, nenávisť, nedôveru a podobne priamo navonok
Žltá vŕba: pasívny, negatívne city smerujú dovnútra a spôsobujú zatrpknutosť a pocit, že človek je obeťou. Hnev tlie pod povrchom.


KĽÚČOVÉ SYMPTÓMY
Vnútorný hnev, zatrpknutosť, obeť osudu.

SYMPTÓMY V BLOKOVANOM STAVE
– zahorklý životný postoj, človek sa hnevá na svoj osud a cíti, že je s ním jednané nespravodlivo
– necíti sa za svoju situáciu zodpovedný, vinu majú druhí alebo okolnosti
– verí, že mu život mnoho odopiera
– cíti sa byť situácii vydaný na milosť a nemilosť
– od osudu „vyžaduje“, ale nie je pripravený „dávať“
– prijíma pomoc od druhých ako samozrejmosť a časom si tak odcudzí tých, ktorí mu pomáhali
– kladie dôraz zásadne na negatívne stránky veci, preto pôsobí ako mrzút a rušiteľ zábavy
– prežíva sa ako bezmocný
– vnútorne nedopriava druhým ich osud, šťastie a zdravie
– v extrémnych prípadoch sa dokonca pokúša druhým dobrú náladu pokaziť
– jedovaté a potuteľné myšlienky z vnútornej zahorklosti
– človek tlie tichou zlosťou, ale neexploduje
– vnútorne sa vzpiera akceptovať vlastnú negativitu, pretože sa nemôže zmeniť
– pri zotavovaní z choroby len veľmi ťažko prizná, že mu je už lepšie


POTENCIÁL V TRANSFORMOVANOM STAVE
– pozitívny základný postoj, človek prijíma za svoj osud plnú zodpovednosť
– rozoznáva spojitosti medzi svojimi myšlienkami a vonkajšími udalosťami a akceptuje ich
– vie, že podľa zákona „ako vnútri, tak aj vonku“, môže priťahovať negatívne aj pozitívne a vedome s tým pracuje
– z „obete“ sa stáva „majstrom svojho osudu“


DOPORUČENÉ POMOCNÉ PRAKTIKY
– zaoberať sa zákonom o príčine a následku, karmickými myšlienkami
– vyhľadávať činnosti, ktoré vyžadujú zodpovednosť a prinesú človeku lásku a uznanie, napríklad venovať sa deťom
– vyhľadávať spoločnosť nezaťažených veselých ľudí, napríklad vstúpiť do speváckeho zboru alebo hudobnej skupiny
– hľadať tvorivé hobby, kde sa človek môže vyjadriť a zažije úspech
– terapie podľa náuky o prírodnom liečení, napríklad pôst, odvodnenie, detox a podobne
– podnety k pozitívnemu programovaniu
„Beriem svoj život pozitívne do rúk“
„Myslím, jednám a tvorím pozitívne“
„Stále lepšie rozoznávam zákon o príčine a následku v dennom živote“
„Čistím sa od všetkých negatívnych pozostatkov“

Zdroj: Scheffer, M.: Bachova květová terapie. Teorie a praxe. Pragma 1994
Preklad a úprava: Stanka Miková
Foto: https://pxhere.com/cs/photo/1023200

Scroll to Top