BACHOVKY – ZIMOLEZ

Zimolez – HONEYSUCKLE – sa týka princípu schopnosti zmeniť sa a spojiť sa. Potrebujú ho tí, ktorí dostatočne nesplynuli s prúdom života.

Problém je v nedostatočnom vnútornom pohybe. Človek duchovne ustrnie istým momentom zotrvačnosti v nesprávnej dobe a na nesprávnom mieste. Tak sa stane neschopným akcie. Klasickým príkladom je Lótova žena, ktorá stuhla v soľný stĺp, pretože sa napriek pokynom anjela nechala vtiahnuť do minulosti a otočila sa na Sodomu, namiesto aby všetky sily skoncentrovala na prítomnosť, útek a záchranu.

V stave zimolezu človek síce žije telesne v prítomnosti, ale duchovne ostal stáť v minulosti. Na preklenutie tej priepasti je potrebná psychická energia, ktorá sa stráca ako dym, zanecháva po sebe nečistotu a chýba človeku na „tu a teraz“, pre vytváranie jeho budúcnosti.

V negatívnom stave sa osobnosť odmieta nechať viesť svojim vyšším Ja podľa zákonov duše aj vtedy, keď týmto zákonom hneď neporozumie. Ignoruje, že jedným z najdôležitejších životných princípov je trvalá zmena, ignoruje, že všetko je v pohybe. Namiesto toho by chcela svoj vývoj určovať a kontrolovať sama, obzvlášť tam, kde ide o citové zážitky. Mierka, ktorou sa riadi, je zameraná len na seba, teda obmedzená.

Príkladom je vdova, ktorá uchováva pracovňu svojho zomretého manžela v stave, akoby práve odišiel od pracovného stola. Extrémnejším príkladom je herečka, ktorá ustrnula v dobe svojej slávy. Aj ako 50-ročná nosí šaty, účes a mejkap „sladkého dievčatka“ ako v roli, ktorá ju preslávila. Aj žena, ktorá po smrti snúbenca už nevstúpi do žiadneho vzťahu, alebo túžbou po domove zronený nemecký inžinier v Afrike potrebujú zimolez. Rovnako aj manželský pár, ktorý si po presťahovaní neustále pripomína výhody svojho predchádzajúceho bydliska a tým si ani nevytvorí nové zážitky a priateľské väzby na novom mieste. Alebo žena, ktorá po ťažkom rozvode nechce nový vzťah, lebo sa naďalej háda so svojim bývalým, aj 10 rokov po jeho smrti.

Všetci títo ľudia sa nevedomky vzpierajú akceptovať nový vývoj. Svoje vety začínajú slovami „predtým som mal…“ alebo „Keď som ešte…“ To ukazuje, že do určitej miery ľpia na svojej minulosti a ešte ju dobre nestrávili. Nevedia vytvoriť spojenie medzi tým čo bolo a prítomnosťou, pretože nevedia alebo nechcú sledovať svoju minulosť zo všetkých strán. Zameriavajú sa iba na jeden aspekt, väčšinou na tú príjemnú stránku. „V tretej ríši panoval poriadok a stavali sa cesty“ O tienistej stránke tretej ríše sa neuvažuje ani nediskutuje. Tieto skúsenosti teda nemôžu byť integrované a nemôžu byť využité pre ďalší rozvoj osobnosti.
Stavom typu zimolez je aj nostalgia. Mnoho z jej podstaty sa odráža v nemeckom názve zimolezu, ktorý sa prekladá ako „čím dlhšie, tým lepšie“. (Jelängerjelieber, pozn. Stanka). Človek uteká do minulosti, aby nemusel byť konfrontovaný s tvrdosťou aktualít. Taký cit je neprimeraný, je to skôr pokus o sentimentálnu kompenzáciu.

Pochopiteľný a do určitej miery normálny je tento stav u starých ľudí, ktorí vnútorne bilancujú. Zvlášť dnes, keď sú starí ľudia systematicky vylučovaní z prúdu života a generácií, je pochopiteľné, že sa z málo radostnej súčasnosti duchovne sťahujú do minulých lepších čias. Stav zimolezu je ľútosť nad premárnenými príležitosťami a nesplnenými nádejami. To bolestné zistenie, že človek mnoho urobil ako urobil, ale bez pocitu viny. Ľudom na smrteľnom lôžku pomôže zimolez lahšie opustiť túto pominuteľnú časť tunajšej existencie.

Bach o zimoleze napísal: „Odstráni všetku ľútosť a všetky starosti minulosti z vedomia. Neutralizuje všetky vplyvy, priania a túžby minulosti a dovedie nás späť do prítomnosti“.

V transformovanom stave je človek so svojou minulosťou v živom kontakte. Učí sa z nej, ale zbytočne sa jej nedrží. Môže so svojou minulosťou pracovať. Z tohto hľadiska sú archeológovia, historici a obchodníci so starožitnosťami v pozitívnom stave. Behom psychologickej práce v skupinách alebo v reinkarnačnej terapii môže zimolez medzi iným pomôcť vytvoriť spojenie medzi minulosťou a prítomnosťou. To spôsobí, že si aj minulosť behom tejto terapie zachová svoju hodnotu.

Negatívny stav sa väčšinou vytvára dlhšiu dobu, ale môže mať, napríklad u detí krátke trvanie. Deti na internátoch, v školských domovoch, ktorým je strašne smutno za domovom, zimolez často pomôže.

Zaujímavá je skúsenosť, že mnohí ľudia, ktorí potrebujú zimolez, si na svoju minulosť takmer nepamätajú. Zrejme bol každý pokus vysporiadať sa s minulosťou nevedomky zmarený.

Stav zimolezu je v mnohom zameniteľný so stavom clematisu. Oba sa vyznačujú nezáujmom o prítomnosť a že človek nežije tu a teraz. Rozdiely:
Zimolez: uteká do minulosti a nečaká nič pozitívneho od prítomnosti ani od budúcnosti
Clematis: uteká z prítomnosti do fantázie a dúfa v lepšiu budúcnosť

Niekedy sa treba rozhodnúť medzi zimolezom a borovicou:
Zimolez: bolestná ľútosť
Borovica: skutočné pocity viny

Alebo ešte medzi zimolezom a vlašským orechom:
Zimolez: ďalší vývoj sa nekoná, pretože človek nechce listovať v knihe života ďalej a nezbiera žiadne nové skúsenosti
Vlašský orech: ďalší vývoj sa ešte nemôže konať, pretože nie je dostatočne vyvinutá sila, aby sa realizovala nová skúsenosť


KĽÚČOVÉ SYMPTÓMY
Túžba po minulom, ľútosť nad uplynulým, nežije v prítomnosti.

SYMPTÓMY V BLOKOVANOM STAVE
– človek sa neustále odvoláva na minulé, vnútorne aj v rozhovore s druhými
-glorifikuje minulosť a najradšej by bol, keby bolo všetko tak, ako predtým
– so zármutkom spomína na minulé pekné časy
– nemôže zabudnúť na stratu milovaného človeka – rodiča, dieťaťa, manžela, partnerky
– žije úplne v spomienkach
– cnie sa mu
– ľutuje premárnené príležitosti alebo nesplnenie svojich snov
– má malý záujem o aktuálne problémy, pretože je myšlienkami v minulosti
– túžba môcť začať ešte raz od začiatku
– určitá minulá udalosť je stále tak prítomná, akoby „to bolo včera“
– podľa okolností – zvlášť slabé spomienky na detstvo

POTENCIÁL V TRANSFORMOVANOM STAVE
– človek má živý vzťah k minulosti, ale žije v prítomnosti
– poučil sa z minulých skúseností, ale netrvá na nich
– vie to pekné z minulosti udržať a preniesť do prítomnosti
– vie (napríklad spisovateľ, archeológ, historik) nechať minulosť znovu ožiť

DOPORUČENÉ POMOCNÉ PRAKTIKY
– priviesť človeka na iné myšlienky, nechať ho prebrať na seba zodpovednosť napríklad čestným úradom, patronátom nad dieťaťom, pes, rastliny
– zaoberať sa problémami prítomnosti
– hudobné hobby – tanečná gymnastika, spev, hra na gitaru
– podnety k pozitívnemu programovaniu
„Všetko plynie“
„Život sa deje dnes“
„Každý deň je nový a napínavý“
„Identifikujem sa so svojimi súčasnými úlohami“


Zdroj: Scheffer, M.: Bachova květová terapie. Teorie a praxe. Pragma 1994
Preklad a úprava: Stanka Miková
Foto: https://pxhere.com/cs/photo/450772

Scroll to Top