Miluj svoju rakovinu

Loading

Ľudia vždy hovoria o „bojovaní“ s rakovinou a o tom, že sa ňou nenechajú „poraziť“, akoby rakovina bola nejaký druh nepriateľskej baktérie. Pravda je, že rakovina je Vy – nič iné len Vy – a Vy ste láska.
Každá bunka v ľudskom tele môže byť v skutočnosti vnímaná ako akýsi voľne žijúci jednobunkový organizmus – môžeme vyzerať ako singularita, ale naše mnohobunkové organizmy sú vlastne multiplicity – komunity buniek, ktoré sa naučili spolu vychádzať. V skutočnosti sa až tak nelíšime od medúzy mechúrovej (Physalia physalis) – možno vyzerá ako živočích, ale v skutočnosti je to rúrovník (Siphonophora) – kolónia mikroorganizmov žijúcich spolu. Predstavte si to ako kultúru ako kefír, ktorý sa naučil loviť a pohybovať sa.
A teraz si predstavte, že aj Vy ste kolónia mikroorganizmov, ktoré sa naučili spolu dobre vychádzať.
Z tohto uhla pohľadu je rakovinová bunka tá najosamelejšia a najpoškodenejšia bunka vo Vašom tele. Obklopená toxickými odpadmi – biologickými aj priemyselnými – sa našla zamknutá v obmurovanej toxickej skládke zápalov a zanedbania, odpojená od veľkého toku života vo Vás. A zabudla, že je súčasťou niečoho omnoho, omnoho väčšieho, chorá z izolácie a na pokraji zomierania mučená strachom.
Vidíte zdravé bunky, ktoré vedia, že sú súčasťou komunity, súčasťou celku a keď príde ich čas, dobrovoľne a láskavo si urobia eutanáziu v procese, ktorý voláme apoptózia. To umožňuje ďalšej generácii buniek mať priestor pre dávanie svojich darov.Toto je najhlbší a posvätný zákon biológie, je to v srdci každej jednej bunky a volá sa to symbióza. Život musí žiť so životom.
Ale izolovaná bunka na toto zabudla, stratila vieru v symbiózu, ostala zabudnutá väčšou komunitou buniek a cíti sa úplne osamelá – tak strašne sama – a nikto nechce umierať sám. Takže radšej, ako by odvzdala svoj život späť do teplého objatia komunity, ktorej slúži, urobí niečo úplne iné. Ide do stavu radikálnej poliferácie (bujnenia). Ak ako jedinec, bunka alebo druh zabudneme na posvätný zákon, že „život musí žiť so životom“, potom sme v stave rakoviny.
Rakovina je opozitum k symbióze. Nie je to hlboký hymnus „my“, ale zranený a zlomený spev „ja“.
Ale vaša rakovina je stále súčasťou väčšej komunity vašej bytosti, vy a vaša rakovina je „my“ a ako hocijaký zranený vzťah to chce dôveru a čas, aby sa vyliečil. A čo je najdôležitejšie, chce to lásku.
Týmto nehovorím, že máte prestať brať akékoľvek lieky, ktoré beriete, iba že ich jednoducho máte brať s láskou. Odplaťte rakovine láskou. Požiadajte ju o odpustenie za vašu časť v jej zranení a časom možno dokonca nájdete vo vašom srdci poďakovanie vašej rakovine za všetko, čo vám priniesla….. dokonca, aj ak vás zabije.
Lebo rakovina je len dieťa, ktoré nikto nemiloval.
Rakovina ste vy, a keďže vy ste láska, znamená, že rakovina je láska tiež.
 
Jimi Wollumbin
originálny post tu: Love Your Cancer
preklad: Stanka Miková