To stačí.

 
Jednu oblasť postihlo strašné sucho. Tráva najprv zožltla a potom uschla. Pomreli kríky a najslabšie stromy. Z neba nespadla ani kvapka a ráno nikdy neprinieslo zemi ani chvíľkové občerstvenie rosou.
 
Tisíce malých aj veľkých zvierat umierali. Len máločo malo silu utiecť púšti, ktorá všetko pohlcovala.
 
Sucho bolo zo dňa na deň horšie. Dokonca aj silné staré stromy, ktoré svojimi koreňmi dosahovali hlboko do zeme, stratili lístie. Všetky studničky a pramene zmizli. Potoky a rieky vyschli.
 
Iba malá kvetinka ešte žila, pretože jej jeden pramienok ešte dával pár kvapiek vody. Ale pramienok si zúfal: „Všetko je suché, smädné a umiera. A ja s tým nedokážem nič urobiť. Aký zmysel majú moje dve kvapky vody?“
 
Nablízku stál starý mohutný strom. Počul jeho nárek a ešte než umrel, povedal pramienku: „Nikto od Teba nečaká, že dáš život celej púšti. Tvoja úloha je udržať nažive túto kvetinku. Nič viac.“
 
Bruno Ferrero

Scroll to Top