Závislosť versus zmysel

Nie ste na heroíne, ale ste závislí na pochvale, cukre, dráme, káve, nedostupných milencoch, práci, porne, víne, peniazoch, jedle, bolesti, hanbe a vine. Tak či onak, všetci patríme do 12-krokového programu.
 
Zatiaľ čo „závislosť“ sa historicky spája s problémovou nadmernou konzumáciou drog a alkoholu, posledné neuro-vedecké výskumy v tejto oblasti zachytili a posunuli zmenu nášho chápania v posledných desaťročiach z hľadiska toho, čo sa deje v mozgu. Teraz je zrejmé, že široká škála správania, ktorá opakovane posilňuje odmeňovanie, motiváciu a pamäťové obvody, je súčasťou ochorenia závislosti.
 
Solídny súbor vedeckých dôkazov naznačuje, že konanie neviazané na užívanie látok aktivuje podobné systémy odmeňovania, ako tie, ktoré boli aktivované zneužívaním drog. Dokonca vytvárajú symptómy správania, ktoré sa zdajú byť porovnateľné s príznakmi spôsobenými poruchami užívania látok. Tým alebo oným spôsobom sa všetci správame v niektorých sférach nášho života ako feťáci.
V podstate, či ste závislí na cukre, facebooku alebo dostihoch, neurochémia je skoro rovnaká. V skutočnosti by sa dalo povedať, že ste vlastne závislí na lacnom spôsobe vytvárania dopamínu v mozgu.
 
Káva vytvára dopamín, čokoláda vytvára dopamín, váš nový milenec vytvára dopamín, lajk na FB generuje dopamín, rast krypto-meny vytvára dopamín. Dopamín je láska. Dopamín je chtíč. Dopamín je motivácia. Dopamín je pozornosť. Dopamín je závislosť.
 
Dopamín je to, čo dáva tomu zmysel, a toto zistenie bolo pre mňa kľúčové v pochopení, ako podporiť ľudí na ceste zo závislosti. Keď sú ľudia šťastní a hlboko vnímajú zmysel, potom ponorenie do tohto zmysluplného správania vytvára udržateľne stály prísun dopamínu v mozgu. Vytrhnutí z komunity milujúcich priateľov a bez nástrojov na identifikáciu a usilovanie o to, čo znamená zmysluplné a účelné správanie, sa my ľudia stávame neuveriteľne bezbranní voči návykovému správaniu.
 
Vtedy sa obraciame na „starých známych“ – či už to sú angry birds, nadmerná práca alebo potvrdenie zvonku. Trik je v tom, vidieť závislosť ako znamenie, že vlastne nie ste vaším súčasným životom naozaj hlboko podporovaní, a že je potrebná korekcia kurzu, aby ste mohli neustále cítiť, že život je vnútorne odmeňujúci, a to vás motivovuje žiť to, čo si neustále vyberáte. Ale aby ste dospeli k tomuto bodu, musíte dlho a namáhavo posedieť s otázkou „PREČO“: prečo som tu?
 
Úlohou pre našu kultúru ako celok aj pre každého z nás ako jednotlivca, je hlboko si posedieť s našim Prečo. Sami sebe predložiť sériu odpovedí a každú z nich rozobrať, kým nezostane niečo, čo konečne uľahčí nášmu nepokojnému srdcu. Odpoveď, ktorá nám dá vydýchnuť, nás v podstate smeruje k zmysluplnosti a „byť“, namiesto k púhemu „mať“ a „robiť“. Aj táto odpoveď sa zmení, ale aspoň sa pozeráme správnym smerom.
 
To však nepopiera spôsob, akým je v podtexte závislostí takmer vždy zapojená seba-pochybnosť alebo seba-nenávisť. Ťažko získaná skúsenosť ma naučila, že snaha o riešenie tohto problému priamo, vo všeobecnosti nie je najlepším postupom. Je to naozaj bludný kruh, ale žiť život, ktorý milujete, ktorý vám umožňuje z hĺbky dávať svoje dary, je najlepšie miesto pre seba-prijatie. Všetci potrebujeme rozšíriť zameranie nášho OCD (nutkavého správania) na seba: seba-skúmanie, seba-vyjadrenie, seba-lásku. Vitamín „Prečo“ to robí nádherne.
 
Nájdenie vášho Prečo nie je len liekom na vaše najhlbšie závislosti, je to dôvod, prečo ste vlastne tu … a čo urobíte, keď to máte, je na vás.
 
So srdcom,
Jimi
originálny post tu: Addiction Versus Purpose
preložila Stanka Miková
Scroll to Top